UTMB-CCC report

26.8.2022 (Chamonix, Francúzsko)

99km/6100m

10h:35m:03s

5. miesto

Po minuloročnom absolvovaní preteku OCC v rámci UTMB som sa tento rok rozhodol pre trať CCC. Trať má 100 kilometrov a 6100 metrov prevýšenia. Lepšie miesto na absolvovanie prvej stovky som si ani nemohol vybrať. Prvotriedna organizácia, najkrajšie traily, množstvo pretekárov, ktorí by ma v momentoch krízy mentálne potiahli a fakt, že takmer celú druhú polovicu preteku som už absolvoval v rámci OCC, ma len utvrdzovali, že je načase vyskúšať stovku.

Do Chamonix sme prišli takmer týždeň vopred, ešte som sa stihol prebehnúť po okolí a posledné dni už len oddychovať. Všetci sa ma vypytovali, že aké mám ambície… lenže ja som takúto vzdialenosť nikdy nebežal a prišiel som predovšetkým zbierať skúsenosti. Jeden malý cieľ som si ale dal, rád by som dobehol do cieľa za svetla a nepoužil čelovku, čo pri mojich prepočtoch znamenalo dobehnúť najneskôr za 11h:30m. Celý týždeň bolo veľmi teplo a všetci rozprávali, aké to bude náročné v takom teple, lenže pár dní pred štartom sa predpoveď zmenila a v piatok to vyzeralo na ideálne bežecké počasie, občas dážď a teplota tak akurát. Ráno prebehlo všetko v poriadku, cestou do Courmayeru v autobuse som sa ešte stihol stretnúť s Tomášom Farníkom, ktorého dobre poznám z českých pretekov. Štart bol ako býva zvykom na takýchto pretekoch rýchly, uličkami mesta sa prebehlo vo svižnom tempe. Mojim plánom bolo prvý kopec ktorý, kde sme nastúpali 1400metrov tak nejako odfláknuť a ešte “nepretekať“ . Tempo sa mi nezdalo extra rýchle, ale celý čas som sa pohyboval okolo Jonathana Albona, ktorý bol považovaný za najväčšieho favorita na víťazstvo, tak som mal trochu obavy, či to nieje príliš rýchle. Ku koncu stúpania som si ešte kus zvoľnil, zjedol tyčinku a hor sa do prvého zbehu. Tu obieham zopár bežcov, pribiehame na prvú občerstvovačku, dopĺňam vodu a ide sa ďalej. Tento úsek je veľmi behateľný a veľa ľudí mi odporúčalo to tu ešte príliš nerozbaľovať, predsa len je to do cieľa ešte 85km. Ja sa však necítim nijako extra dobre, nohám sa moc nechce a obiehajú ma niektorí bežci. Vravím si nepanikár, aspoň sa nemusíš brzdiť, keď ti nohy nejdú, neprepáliš. Časom som sa začal cítiť lepšie, dal som si kofeínový gél a postupne som začal dobiehať tých, čo ma popredbiehali. Ďalšia občerstvovačka, doplniť vodu a ideme na najvyššie sedlo celej trasy Grand Col Ferret (2537m.n.m.).

Tu bolo v pláne ísť ešte trochu zadržane a pošetriť energiu. Začína pršať, miestami počuť aj hrmenie a mne prebehne hlavou, len nech to nezrušia. Niektorí pretekári vyťahujú bundy, mne je však fajn a postupne stúpam hore. Pod vrcholom už je dosť blata a miestami idem na mieste a šmýkam sa. Napadne mi, či som si predsa len nemal zobrať paličky, tu by mi celkom pomohli. V zbehu to je rovnaké, miestami sa šmýkam po blate a bežím radšej opatrne. Na kontrole mi hlásia, že som 13. Vravím si – super na to, že som sa zatiaľ len tak poflakoval. V zbehu do La Fouly na šmykľavom teréne padnem, nič vážne a tak pokračujem ďalej. V La Fouly na občerstvovačke vidím Haydena Hawksa, prehodíme pár slov že ako a idem ďalej. Vidím, že vybieha hneď za mnou a tak si vravím neobzeraj sa, tento pán bežec ťa aj tak o chvíľu predbehne. Bežím si svojím tempom a po dlhšej dobe sa obzriem a nevidím nikoho za sebou. Vravím si super, asi nebežíš až tak pomaly, tak sa poďme pozerať pred seba, či nedobehnem niekoho.

Križujeme cestu a začína stúpanie na Champex Lac a vidím troch bežcov pred sebou. Celé stúpanie si idem svoje tempo a postupne dvoch z nich predbieham. Champex Lac je prvá občerstvovačka, kde je povolený support, mne ho robí Filip Kristl, takže sa teším, že tam bude niekto známy a povie mi nejaké info, ako to vyzerá predo mnou. Filip mi vraví že strácam 6 min na šiesteho, beriem flasky a bežím preč. Teraz preteky začínajú. Doteraz som sa snažil šetriť sa, ale od Champexu som mal v pláne bežať, čo to dá. Túto časť trate dobre poznám z minulého roka a tu sa to začína lámať. Za občerstvovačkou ešte stretám Jirku Čípu, povzbudzuje ma a vraví, že do cieľa sú to už “len“  3 kopce. Úvodný mierny zbeh a následné tiahle stúpanie sa mi beží strašne dobre, vôbec by som nepovedal, že už mám v nohách takmer 60 kilometrov. Stúpanie začína byť strmšie, mne sa však beží dobre, tak si vravím – bež a nekráčaj, kým budeš vládať. Na tomto úseku som bežal oveľa viac, ako keď som to bežal minulý rok, kde to bol len 12. kilometer. Neobzerám sa, tuším, že pri takomto tempe ma nikto nebude dobiehať a hľadám súperov pred sebou, ktorých dlho nevidím, ale dúfam, že čím skôr niekoho uvidím. V závere stúpania konečne vidím troch bežcov, na moje počudovanie všetci kráčajú a ja ich celkom rýchlo dobieham a aj predbieham. Všetkých troch poznám, sú to Francúz Thibaut Barronian a Španieli Aritz Egea a Andreu Simon Aymerich. Toto už je celkom dobrá spoločnosť a všetci z nich boli medzi favoritmi pred štartom. V zbehu sa snažím ísť si svoje, ale neustále čakám, kedy ma niekto z nich dobehne. Dobiehame do Trientu a dobieha ma Andreu. Tu je veľa známych ľudí a Slovákov, čo fandia. Vymieňam flasky a rýchlo bežím preč, pretože Filip hlási, že tí predo mnou vyzerajú zle. 

Vybiehame so Španielom spolu, akonáhle začneme stúpať, tak sa Španiela zbavujem a idem si svoje. Po chvíli dobieham ďalšieho bežca a pred ním vidím ďalšieho. Je to Číňan Shen a keď tohto predbehnem, budem priebežne štvrtý. Toto stúpanie už nejde tak jednoducho ako to predním, pomaly sa ale približujem a plynule ho obieham. Každý si ideme svoje tempo až na vrchol, vidím že som si spravil malý náskok, ktorý teraz treba udržať. Nasleduje zbeh a už po pár krokoch ma začína pichať v boku, dvakrát zastanem a predýchavam, Číňan ma zatiaľ predbieha a mizne. Snažím sa nájsť nejaký rytmus a myslieť len na dýchanie a na nasledujúci krok. Celkom to pomáha a zbieham v akom-takom tempe až na poslednú občerstvovačku vo Vallorcine. Pred občerstvovačkou ma dobiehajú dvaja bežci a vbiehame dnu traja. Filip vraví, že tí predo mnou nevyzerajú veľmi dobre, chvíľu posedím a snažím sa zmobilizovať sa do posledného stúpania. Prepočítavam – všetok náskok získavam do kopca a musím eliminovať pichanie v boku pri zbehoch, lebo inak bude zle. Proti ale stoja bežci, ktorí majú víťazstvá a pódiové umiestnenia z takých pretekov ako napríklad Lavaredo, Eiger ultra, Buff epic, MIUT… zatiaľ čo ja som nikdy nič takto dlhé nebežal. Nasleduje tiahle stúpanie, na nič nečakám a snažím sa získavať čas, kde sa len dá. Tiahle stúpanie ide v pohode, nasleduje posledný strmý kopec. Kráčam, miestami kus pobehnem, až som hore. V diaľke vidím štvrtého Číňana, môže mať náskok cca 2 min.

Nasleduje mierny zbeh, kde je to kus technické a uvedomujem si, že ak tu padnem alebo zle došľapnem, tak môže byť po super preteku, preto sa rozhodujem neriskovať a hlavne bezpečne dobehnúť. Posledná občerstvovačka La Flegere, iba prebieham a nasleduje posledný zbeh. Snažím sa eliminovať pichanie v boku, sústredím sa na dýchanie a ignorujem všetko okolo. Zbeh ide fajne, viem, že to nie je žiadna extra rýchlosť, ale malo by to stačiť, aby ma nedobehli. Ešte pre istotu raz padám, kus sa poodieram, ale nič vážne a už len dobeh mestom, kde je množstvo fanúšikov. V cieli som veľmi spokojný, cieľ dobehnúť bez čelovky som splnil a piate miesto je úplne super, v niečo také som ani nedúfal. Čas 10h:35m je vysoko nad moje očakávania, s takýmto časom by som každý iný ročník skončil na pódiu. Samozrejme k tomuto času výrazne dopomohlo aj ideálne počasie, prvý Peter Engdahl prekonal traťový rekord o 30 minút a mne dal 42 minút. Každopádne vidím, že sa to každým rokom výrazne zrýchľuje a kto chce miešať karty medzi prvými, musí byť stále rýchlejší, pretože pomalšie to nebude. Nasledujúcich pár dní bolo so svalovkou, ale musím povedať, že sa mi to hrozne páčilo a takéto dlhé preteky ma bavili. Určite to nebola moja posledná stovka, ale mám 26 rokov a chcem sa ešte zrýchľovať na kratších tratiach.

Počas celého preteku som zjedol a vypil:

1x Maurten tyčinka

6x Maurten drink 320

9x Maurten 100 gélov (2 kofeínové)

6x saltstickov

3x tekuté magnéziá

Cca liter minerálky

Cca 500ml Coly

Ďakujem veľmi pekne všetkým čo mi fandili, Filipovi Kristlovi za najlepší support a všetkým sponzorom: Salomon, Suunto, Allianz, Športrysy, Cykloagent.